Organizácia Oxfam Nemecko vypočítala, ako dlho musia jednotlivé časti dodávateľského reťazca pre Lidl pracovať, aby zarobili 4500 eur. Robotníkovi na plantáži v Ekvádore, nazvime ho Miguel, to trvá jeden rok. Zamestnancovi reťazca Lidl to trvá menej ako 8 týždňov. Sven Seidel, riaditeľ Lidl, zarobí túto sumu za 5.5 hodiny a Dieter Schwarz, zakladateľ a vlastník Lidl, iba za 68 sekúnd.
Kvôli vysoko komplexnej štruktúre Lidl sa dá jeho skutočný zisk iba odhadovať. Oxfam Nemecko odhaduje, že ich zisk je okolo 3,5 miliardy eur za finančný rok 2014 - 2015.
Nielen pracovníci plantáží, ale napríklad aj predavačky v obchodných reťazcoch v Európe často nedostávajú za prácu dôstojne zaplatené. Na druhej strane dodávateľského reťazca, medzi ovocinárskymi firmami a reťazcami, ale panuje blahobyt. Myslíme si, že je dôležité baviť sa o nerovnosti, ktorá sa v súčasnom svete stále prehlbuje. Podľa Credit Suisse vlastní dnes 10% najbohatších ľudí planéty 89 % percent svetového bohatstva. Naše počítadlo je tak iba ilustráciou veľmi komplexného problému, ktorému by sme sa mali podľa nášho názoru viac venovať.
Trópy. Sladkosť. Rýchla a zdravá desiata, ktorú nemusíte zabaliť.Tony toxických chemikálií, mŕtva krajina, mizerné platy, zdravie poškodzujúca práca. Príbeh banánu má aj svoju tienistú stránku.Pojďme ju spolu objaviť!
Návšteva kolónie medzi lánmi banánovníkov, kde žijú a pracujú zamestnanci okolitých plantáží a ich rodiny, bola jedným z najdepresívnejších zážitkov našej cesty po Kostarike a Paname. Dedina pôsobila ako úplná pasca, z ktorej sa môžete dostať iba nejakým zázrakom. Tým, ktorí radi tvrdia, že odísť za lepšou prácou je predsa jednoduché, by sa tu možno trochu rozšírili obzory ...
„Horšie už sa mať nemôžem.“
„Keď ste na deti sama, vaše deti potrebujú čas. Ale pri tejto práci je čas úplne to posledné, čo by sme mali. Pretože keď prídeme o šiestej alebo siedmej večer, sme unavené, už skoro spíme. Vidím svoju dcérku tak hodinu denne. Druhá dcérka ma chce tiež vidieť, ale ja jej hovorím, že sa o nás musím postarať, nemôžem si vyberať medzi vami a prácou, musím to zvládnuť... Už na tejto plantáži pracujem skoro tri roky. A keby som odišla, neviem, čo by som robila medzitým, než by som získala prácu inde, ako by som sa postarala o rodinu, o svoje dcéry? Niekedy dáte prednosť tomu, že budete pokračovať, snažiť sa zlepšiť to kúsok po kúsku, ako to ide. Mzda, ktorú dostanete, nie je dôstojná, ale aspoň sa s tým dá žiť viac-menej normálny život... nie je to spravodlivá odmena, ale je to aspoň nejaká istota.“ (zamestnankyňa plantáže v Kostarike)
"S minimálnou mzdou musíme robiť skutočné zázraky, aby sme vymysleli, ako s tým vyžiť."
Stretnutie so zamestnancami tejto plantáže, ktorá dodáva ovocie nadnárodnej firme Fyffes, prebiehalo v tme, iba pri sviečkach a svetle z mobilov. Kvôli silnej búrke totiž v polovici Kostariky vypadol prúd. Aj tak by sme vám ale nemohli ukázať tváre ľudí, s ktorými sme hovorili. Neboja sa iba prepustenia z práce, majú strach o svoj život.
„Manažér plantáže nám hovorí: „Keď poletí lietadlo, schovajte sa!“ Lenže na plantáži nie je kam."
Celú dobu s nami vtipkoval, zvážnel ale, keď nám popisoval, čo si myslí o svojom zamestnávateľovi, spoločnosti Chiquita. Podľa neho táto firma nevyváža ovocie, ale exportuje krv svojich zamestnancov. Aby ušetrila, znižuje množstvo zamestnancov na plantáži – tí, ktorí ostanú ale tým pádom musia robiť oveľa viac práce. Za rovnakú mzdu, samozrejme.
"Snažíme sa s vedením vyjednať lepšie podmienky, nikto z firmy sa s nami ale nechce stretnúť."
„To, čo sa v Kostarike deje, je veľmi kruté. S extrémne nebezpečnými chemikáliami sa tu nezaobchádza tak, ako by sa malo, a tak znečisťujú vody a zabíjajú ryby i ďalšie zvieratá.
Conter je nematicíd vo forme granúl, ktorý sa kvôli dažďu dostane i tam, kam by nemal. Tu sa dostal až do rieky a zahynuli tu všetky ryby. Keď sa to vo firme dozvedeli, poslali jedného človeka, ktorý má strážiť udržateľnosť produkcie, aby ich vylovil a odniesol. A on to urobil a nič nepovedal.
Keď sa tá udalosť s otrávenými rybami stala, nahlásil som to. Od tej doby sa ku mne vedenie plantáže chová nepriateľsky. Ale ja budem pokračovať a akonáhle sa niečo ďalšie objaví, nebudem mlčať. Prenasledujú nás za to, že hovoríme pravdu. Oni to totiž vidia úplne opačne, zlé je pro nich dobré." (odborár a zamestnaniec plantáže, Kostarika)
"Aj keď vás z chemikálií bolí hlava, musíte ďalej pracovať. Podľa nich to totiž iba predstierate."
Andrea sa usmievala po celú dobu nášho rozhovoru, aj keď o svojej práci hovorila hrozné veci. Keď vstúpila do odborov, jej partnera kvôli tomu z tej istej plantáže prepustili. A ako tehotná niekoľko dní pracovala s nebezpečnými chemikáliami, pretože sa bála, že dostane vyhadzov, keď odmietne.
„Všetci tu majú strach, takže v odboroch som na našej plantáži jediná."
Toxické zlúčeniny používané na plantážach sú extrémne škodlivé pre ľudské zdravie. Ale stále je tu možnosť ušetriť peniaze za ochranné pomôcky pre zamestnancov, tak to spoločnosti robia.
+
+
+
+
+
+
Nepravidelná činnosť srdca, ale aj vážne mentálne poruchy ako schizofrénia alebo depresia (dlhodobé následky intoxikácie).
Supermarkety vedia, že spotrebitelia si väčšinou pamätajú cenu za kilo banánov a tak ich predávajú veľmi lacno. Nízka cena priťahuje zákazníkov dychtivých po tovare v zľave.
Jablká, lokálne európske ovocie, je v priemere o štvrtinu drahšie ako banány. Hoci sú sem banány prepravované cez pól sveta!
Rapídne rastúce náklady na produkciu a na život
Neustále príliš nízke ceny v obchodoch.
V Paname sme videli dlhé rady na jedlo, ktoré ľuďom rozdáva miestna vláda, pretože ceny v obchodoch sú nad ich možnosti. Šlo o základné potraviny, vrecia s ryžou a fazuľou. Zaobstarať si čerstvé, zdravé a výživné jedlo je pre veľkú časť obyvateľov Panamy i Kostariky problém. A čo nás najviac prekvapilo? Aj sem sa vozí cibuľa a mrkva z Holandska, rovnako ako k nám. Zelenina – cestovateľka.
„Keď si chudobný, musíš jesť to, na čo ti vystačia peniaze."
„Mám štyri deti, v Nikarague tri a tu jedno. Najstaršia dcéra má štrnásť rokov, potom je jedenásťročný chlapec a ďalšia dcéra, osemročná. Ten najmenší, čo ho mám tu, ten má rok, narodil sa tu.
V Nikarague je to iné, nie je tam práca... prišli sme sem hľadať zamestnanie a lepší život, tak by som to povedala. A oni nás za to napadajú, že sme z Nikaraguy, pýtajú sa, prečo sme tu a chcú nám ublížiť.
Do práce odchádzame o piatej ráno a vraciame sa niekedy neskoro, o šiestej, siedmej. A za to dostaneme nejakých desať alebo dvanásť tisíc colónov. Časť peňazí posielam do Nikaraguy, môjmu otcovi. A na jedlo potrebujeme tak štyridsať tisíc colónov na týždeň.“ (pracovnička, Kostarika)
"Pokud zaplatím nájem, nemám peníze na jídlo."
S pracovníkmi firmy, ktorá dodáva banány spoločnosti Fyffes, sme sa bavili na dvore ich veľmi skromného domu. Keď sme nakukli dovnútra, nebolo toho veľa k videniu, bol takmer prázdny. Miestni toho totiž veľa nemajú.
Nepáčili sme sa miestnym psom, ktorí štekali tak, že sme si skoro nerozumeli. A asi ani opiciam odpočívajúcim vysoko vo vetvách stromov. Možno na nahrávke rozoznáte ich zvláštne mručanie.
"Pokiaľ požadujete, aby vám zaplatili to, čo ste odpracovali, vyhodia vás."
V mnohých krajinách dnes dominujú väčšine trhu s potravinami maloobchodné reťazce. Majú tak veľmi silnú pozíciu.
V skutočnosti fungujú supermarkety ako “vrátnici”, neustále strážiaci a kontrolujúci naše nákupné košíky. Oni rozhodujú, ktorý z dodávateľov dostane príležitosť dodať svoj Tovar zákazníkom. Taká dôležitá rola sa dá zneužívať a supermarket to aj robia.
Často tlačia dodávateľov do veľmi nevýhodných obchodných podmienok, prenášajú na nich obchodné riziká a nútia ich k predaju za extrémne nízke ceny.
Tlak na nižšie ceny sa prenáša celým dodávateľským reťazcom až na jeho úplný začiatok. Malí farmári a zamestnanci, najslabší článok s najmenšou kúpnou silou, trpia najviac.
Predtým bol banánový priemysel ovládaný iba niekoľkými ovocinárskymi spoločnosťami. V posledných rokoch však začali byť nahrádzané dôležitejšími hráčmi - supermarketmi. Tie nakupujú stále častejšie priamo v producentských krajinách.
Slovenský trh ovládajú s prevahou dva supermarketové reťazce patriace pod spoločného vlastníka – Lidl a Kaufland. Aj ostatné supermarkety na Slovensku sa vo veľkej miere podieľajú na predaji potravín, ktoré jeme – nakupuje v nich viac ako polovica Slovákov. Preto je predaj prostredníctvom supermarketov pre väčšinu producentov potravín kľúčový.
Existujú miesta, kde funguje banánový biznis inak, než ako ste videli v predchádzajúcich kapitolách. Hlavnými postavami tej pozitívnejšej časti banánového príbehu sú certifikačné systémy, nezávislé odbory a miestne úrady.
Veľká väčšina banánov z Peru je certifikovaná ako bio. Peruánci sú schopný pestovať v bio-kvalite vďaka svojim geografickým podmienkam. Oblasť pestovania je obkolesená horami, takže sa pestovatelia nemusia až tak obávať škodcov a chorôb.
Ekvádor je najväčším vývozcom banánov na svete. Miestna vláda stanovila oficiálnu minimálnu cenu za krabicu banánov, aby farmárov ochránila proti výkyvom na trhu a tlaku zo strany nákupcov, a takisto sa snaží zabezpečiť, že minimálna mzda je dôstojná.
Krajina patrí k piatim najväčším vývozcom na svete. Odbory sú tradične veľmi silné, s mnohými členmi. Ale byť v Kolumbii členom odborov znamená aj byť pod neustálou hrozbou násilia a vraždy.
V Guatemale sa banány pestujú v regióne Izabal na pobreží Karibiku a na opačnej strane krajiny, na pobreží Tichého oceána. Pacifická strana je veľmi problematická, lebo tu nefungujú odbory kvôli násiliu, hrozbám, únosom a vraždám odborárov. Aj odborári na karibskej strane čelia násiliu, ale na druhej strane boli schopní vyjednať si u zamestnávateľov dobré pracovné podmienky.
Banány sú druhou najdôležitejšou vývoznou plodinou v Dominikánskej republike a väčšina produkcie je bio. Dve-tretiny zamestnancov sú imigranti zo susedného Haiti a ich životné a pracovné podmienky sú skutočne alarmujúce. Niektorí z nich sú v krajine nelegálne, ale proces legalizácie začal v roku 2015 a potrebné dokumenty sú zaobstarávané postupne.
Filipíny sú druhým najväčším vývozcom banánov na svete, ale zameriavajú sa primárne na ázijský trh. Vývoz banánov tvorí zhruba štvrtinu produkcie, zvyšok zjedia samotní Filipínci.
Vývoz banánov z afrických krajín neustále rastie, podmienky na plantážach však ostávajú zlé. Pracovná doba je veľmi dlhá a mzdy sú mizerné, rovnako ako ochrana zdravia a bezpečnosť pri práci. V roku 2015 na Pobreží Slonoviny vznikla únia 4 pracovných organizácií.
Vývoz banánov z afrických krajín neustále rastie, podmienky na plantážach však ostávajú zlé. Pracovná doba je veľmi dlhá, mzdy sú mizerné, rovnako ako ochrana zdravia a bezpečnosť pri práci. V roku 2013 sa však na plantážach najväčšej miestnej vývoznej spoločnosti sformovali odbory.
Uganda je teraz tesne za Indiou, kde sa pestuje väčšina svetovej produkcie banánov. Toto ovocie tvorí základ miestnej stravy a Uganďania zjedia denne až kilo banánov! Ale sú to najmä slané druhy, ktoré pripomínajú naše zemiaky.
Na Náveterných ostrovoch sa dnes pestuje viac ako 85% banánov v systéme Fairtrade. Vďaka tejto certifikácii sú miestni pestovatelia z asociácie Windward Island Farmers Association (WINFA) schopní prekonať náročné obdobie po devastačných prírodných katastrofách v posledných rokoch – vrátane hurikánov spojených s klimatickou zmenou.
Autonómna ostrovná oblasť Madeiry a Azorských ostrovov zásobuje svoju materskú pevninskú krajinu skvelými banánmi. A Portugalci uprednostňujú svoje ovocie, hoci sú to zvyčajne drahšie banány ako tie z Latinskej Ameriky.
Briti jedia najviac banánov v Európe, takmer 18 kg na osobu ročne! Ale veľa sa zje aj v Škandinávii. Ceny banánov vo Veľkej Británii sú nanešťastie veľmi nízke kvôli cenovej vojne medzi supermarketmi.
Najviac druhov banánov na svete nájdete v Indii, viac ako 670 domestifikovaných a divých odrôd!
Od roku 1920 sú najdôležitejšími dodávateľmi banánov do Francúzska ostrovy Guadalupe a Martinik, oba zámorské časti Francúzska. Aj dnes pokrýva ich vývoz až 30% francúzskej spotreby banánov.
Podľa dát Európskej komisie z roku 2014 je estónsky maloobchodný trh najkoncentrovanejší v Európe. Päť najväčších maloobchodných skupín kontroluje 76% trhu s potravinami. Rumunsko a Bulharsko, naopak, majú najmenej koncentrovaný trh.
Clo na dovoz banánov do EÚ bolo dôvodom zdĺhavej debaty medzi USA a EÚ, často nazývanej „banánové vojny“, ktoré boli ukončené Svetovou obchodnou organizáciou (WTO) a následnou Ženevskou konvenciou v roku 2010, podľa ktorej bude clo postupne redukované na 114 € za tonu v roku 2019.
Kanárske ostrovy dodávajú banány najmä na španielsku pevninu. Španieli zjedia 55% banánov vyprodukovaných v krajinách EÚ, najmä z Kanárskych ostrovov. V roku 1888 priplávala prvá dodávka banánov odrody Cavendish z Kanárskych ostrovov do Veľkej Británie, kde ich kúpil Thomas Fyffe (založil spoločnosť Fyffes, jednu z najväčších na predaj najmä banánov).
Lidl, spolu so svojou sesterskou spoločnosťou Kaufland, tu majú svoje sídlo. Lidl má obchody v 26 krajinách a s ročným predajom približne 79,3 miliardy eur je štvrtou najväčšou maloobchodnou spoločnosťou na svete a prvou v Európe.
Kedysi sa banány prepravovali iba loďami, ktoré museli byť naplnené na maximum. Dnes sa používajú chladené kontajnery, ktoré dávajú spoločnostiam väčšiu flexibilitu na trhu, pretože teraz sú schopné naložiť iba toľko ovocia, koľko potrebujú.
Kvôli technickým obmedzeniam využívame klasické Mercatorovo zobrazenie, ktoré je ale skreslené - mapa sveta totiž zobrazuje krajiny bližšie k pólom proporcionálne väčšie ako krajiny v blízkosti rovníka. Európa tak vo výsledku vyzerá väčšia, ako v skutočnosti je. Lepšie je využívať mapu v Gall-Petersovom zobrazení, ktoré na rozdiel od Mercatorovho zachováva plošné proporcie medzi zobrazenými územiami.
A čo ja s tým môžem urobiť?
Ovocinárske spoločnosti a obchodné reťazce sa budú chovať zodpovednejšie len v prípade, že pocítia silný signál od spotrebiteľov, ktorým záleží na pôvode tovaru v ich nákupnom košíku.
Buďte jedným z nich!
Fair trade je podľa nás v súčasnosti najlepšou zárukou etického pôvodu výrobkov. Podporovať ho ale nemusíte len vo chvíli, keď sa v obchode rozhodujete o svojom nákupe.
Naši britskí kolegovia z organizácie Banana Link, vedú už niekoľko rokov úspešný program Union to Union na podporu odborov v Latinskej Amerike a Afrike. A ide im to skvele!
Na program môžete prispieť tu.
Sme online, ako dnes všetci. Radi vám budeme prinášať inspirácie pre udržateľnejšie a zodpovednejšie nákupy a život. A vaše lajky a komentáre nás tešia a pomáhajú nám pokračovať v našej práci.
Facebook Živica: http://www.facebook.com/EkoporadnaCEEVZivica
Táto stránka bola vytvorená ako súčasť medzinárodnej kampane Make Fruit Fair!, ktorá bojuje za férovejší a trvalo udržateľnejší spôsob obchodu s banánmi a iným ovocím.
V SR sa kampaň volá Za férové ovocie! a koordinuje ju CEEV Živica. Budeme veľmi radi, ak sa o nás budete chcieť dozvedieť viac! Napíšte nám na jezekova@zivica.sk alebo zavolajte na +421252962929 .
Autormi obsahu sú Jakub Freiwald, Stanislav Komínek, Pavla Kotíková a Barbora Trojak z Českej Republiky. Väčšina fotografií a záberov bola získaná v Kostarike a Paname v júly a auguste 2016. Obsah webu môžete voľne šíriť, ale iba pre nekomerčné účely a s uvedením zdroja (CC-BY-NC).